Kvantum ideí

Prečo evolúcia vedie k inteligentnému životu?

148. EPIZÓDA / Život na Zemi sa vyvíjal od veľmi jednoduchých baktérií, cez viacbunkové organizmy, až k cicavcom a človeku. Čo v prírode núti život vyvíjať sa do stále komplexnejších foriem? A kedy sa objavujú prvé náznaky kognície? Naši podcasteri Peter, Jakub a Jaro publikovali svoj prvý spoločný vedecký článok o biologickej komplexite a kognitívnej evolúcii. V podcaste neurovedec Peter a fyzik Jaro vysvetľujú, o čom je kognitívna biológia, ako možno komplexitu života merať a ako už jednoduché organizmy začínajú pracovať s informáciou.

Read the rest of this entry »

O filme Posledná šanca

147. EPIZÓDA / Mohli by sa vo vesmíre medzi planetárnymi systémami pohybovať a existovať živé organizmy? Ako by sme našli spoločný jazyk s mimozemšťanmi? Sci-fi film Project Hail Mary natočený podľa knižnej predlohy od Andyho Weira, ktorý je autorom aj Marťana, podnecuje predstavivosť pokúsiť sa vidieť svet inak. O vede vo filme a prepojení s filmom Arrival diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

Ako žiť v kvantovom multiverze?

146. EPIZÓDA / Ako sme sa rozprávali už v predchádzajúcej epizóde, naša najlepšia fyzikálna teória – kvantová mechanika – nám dala poznanie, že v našej realite fungujú javy ako superpozícia, previazanie alebo princíp neurčitosti. A s tým priniesla aj možnosť neustáleho štiepenia sveta na nové a nové reality. Ak by táto interpretácia bola pravdivá, ako by v tomto multiverze fungovala pravdepodobnosť a teda akoby sme sa mali podľa kvantovej fyziky správne rozhodovať? O tom, ako to je s kvantovým multiverzom, diskutovali matematik Ján, fyzik Jaro a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

Kvantové paralelné svety

145. EPIZÓDA / Kvantová fyzika je najlepšou fyzikálnou teóriou. Vysvetľuje vlastnosti hmoty, interakcie atómov so svetlom, ale aj chemické reakcie v živých organizmoch. Avšak matematika, ktorú kvantová mechanika používa, implikuje veľmi neintuitívne javy. Mnohé najlepšie mozgy súčasnosti vrátane Davida Deutscha a Seana Carrolla si myslia, že žijeme v kvantovom multiverze. V tejto epizóde fyzik Jaro a matematik Ján diskutujú o tom, prečo je teória mnohých svetov dosť dobrým vysvetlením.

Read the rest of this entry »

Vyčerpáva rozhodovanie sa našu vôľu?

144. EPIZÓDA /  Ak robíme veľa rozhodnutí, oslabuje to našu vôľu prekonať ďalšie pokušenia? S teóriou vyčerpania ega prišli psychológovia pred tridsiatimi rokmi a odvtedy presiakla hlboko do nášho každodenného porozumenia toho, ako fungujeme. Ak musíme odolávať dezertu po obede, je menšia šanca, že večer odoláme alkoholu? Vyčerpanie ega sa zdá byť ako veľmi dobré vysvetlenie toho, čo prežívame, ale viaceré novšie štúdie ukázali, že experimenty vyčerpania vôle nepotvrdzujú. O tom, či sa vôľa unaví ako sval a ako to súvisí s fungovaním mozgu, sa rozprávali fyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

Systémová biológia

143. EPIZÓDA / Kde sa študuje lepšie? Na Oxforde, na Harvarde, či vo Viedni? Čo je to systémová biológia? Ako možno využiť dáta a databázy na zodpovedanie veľkých otázok v genetike? Ako sa naprieč evolúciou vyvíjajú gény, ktoré zabezpečujú fungovanie ľudskej imunity? O tom všetkom, ale aj o tom ako publikovať v najlepších vedeckých časopisoch na svete, sa rozprával Jaro Varchola so systémovým biológom Martinom Lukačišinom, ktorý sa nedávno vrátil na Slovensko. 

Read the rest of this entry »

Osud a sloboda v Homérovej Iliade

142. EPIZÓDA / V ôsmom storočí pred Kristom Homér pravdepodobne spísal dva eposy. Ten prvý, Iliada, má viac ako pätnásťtisíc riadkov a rozpráva o desiatom roku Trójskej vojny. Do zákulisných intríg aj priamo do bitiek zasahujú i antickí bohovia. Achilles, hlavný hrdina príbehu, je ovládaný hnevom, pýchou, túžbou po večnej sláve. Ako Gréci vnímajú možnosť človeka rozhodnúť sa napriek osudu, napriek vôli bohov a v nepriaznivých časoch vojny? O tom, ako Iliada nadlho definovala aj naše premýšľanie o slobode sa rozprávajú fyzik a filozof vedy Jaro a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

Ako modelovať zložitú realitu?

141. EPIZÓDA / Ekonómia dobra a zla, tak sa volá úspešná kniha Tomáša Sedláčka, bývalého poradcu českého prezidenta Václava Havla. Okrem iného sa v nej Sedláček pozerá aj na to, nakoľko dokážu matematické modely v ekonómii popísať komplexnú spoločenskú realitu. Dokážeme zredukovať ľudské spotrebiteľské správanie na čísla a rovnice? Prečo sa snažíme zmatematizovať aj humanitné vedy a nakoľko to funguje? A dá sa matematické modelovanie v ekonómii porovnať s tými vo fyzike alebo biochémii mozgu? O sile, príťažlivosti a limitoch matematiky pri opise sveta diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

Mozog, myseľ a slobodná vôľa

140. EPIZÓDA / To, či máme slobodnú vôľu v realite ovládanej fyzikálnymi zákonmi je ťažká otázka, ktorú filozofi a vedci riešia už storočia. Ale čo na otázku slobodnej vôle hovorí neuroveda a psychológia? Je strojcom našich rozhodnutí biochemický mechanizmus mozgu? Alebo naše nevedomie? Psychologické štúdie ukazujú, že určite sme slobodní menej, ako sme si mysleli, ale že nejaká voľnosť konať ako chceme nám stále ostáva. O sile výsledkov týchto experimentov v epizóde diskutujú fyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

Rozhodujeme sa morálne?

139. EPIZÓDA / Podľa čoho sa rozhodujeme, čo je správne a čo nesprávne? Nakoľko pri tomto rozhodovaní využívame rozum a nakoľko sa spoliehame na intuíciu? Je morálka v nás vrodená alebo sa jej musíme učiť? A čo o našom morálnom rozhodovaní hovoria psychologické experimenty? O tom, ako vznikajú morálne súdy a prečo nás niektoré morálne dilemy zasiahnu viac emocionálne a iné zas zamestnajú viac rozum, diskutujú filozof Jakub, biofyzik Jaro a psychologička Ivana.

Read the rest of this entry »