Kvantum ideí

145. EPIZÓDA / Kvantová fyzika je najlepšou fyzikálnou teóriou. Vysvetľuje vlastnosti hmoty, interakcie atómov so svetlom, ale aj chemické reakcie v živých organizmoch. Avšak matematika, ktorú kvantová mechanika používa, implikuje veľmi neintuitívne javy. Mnohé najlepšie mozgy súčasnosti vrátane Davida Deutscha a Seana Carrolla si myslia, že žijeme v kvantovom multiverze. V tejto epizóde fyzik Jaro a matematik Ján diskutujú o tom, prečo je teória mnohých svetov dosť dobrým vysvetlením.

Read the rest of this entry »

144. EPIZÓDA /  Ak robíme veľa rozhodnutí, oslabuje to našu vôľu prekonať ďalšie pokušenia? S teóriou vyčerpania ega prišli psychológovia pred tridsiatimi rokmi a odvtedy presiakla hlboko do nášho každodenného porozumenia toho, ako fungujeme. Ak musíme odolávať dezertu po obede, je menšia šanca, že večer odoláme alkoholu? Vyčerpanie ega sa zdá byť ako veľmi dobré vysvetlenie toho, čo prežívame, ale viaceré novšie štúdie ukázali, že experimenty vyčerpania vôle nepotvrdzujú. O tom, či sa vôľa unaví ako sval a ako to súvisí s fungovaním mozgu, sa rozprávali fyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

143. EPIZÓDA / Kde sa študuje lepšie? Na Oxforde, na Harvarde, či vo Viedni? Čo je to systémová biológia? Ako možno využiť dáta a databázy na zodpovedanie veľkých otázok v genetike? Ako sa naprieč evolúciou vyvíjajú gény, ktoré zabezpečujú fungovanie ľudskej imunity? O tom všetkom, ale aj o tom ako publikovať v najlepších vedeckých časopisoch na svete, sa rozprával Jaro Varchola so systémovým biológom Martinom Lukačišinom, ktorý sa nedávno vrátil na Slovensko. 

Read the rest of this entry »

142. EPIZÓDA / V ôsmom storočí pred Kristom Homér pravdepodobne spísal dva eposy. Ten prvý, Iliada, má viac ako pätnásťtisíc riadkov a rozpráva o desiatom roku Trójskej vojny. Do zákulisných intríg aj priamo do bitiek zasahujú i antickí bohovia. Achilles, hlavný hrdina príbehu, je ovládaný hnevom, pýchou, túžbou po večnej sláve. Ako Gréci vnímajú možnosť človeka rozhodnúť sa napriek osudu, napriek vôli bohov a v nepriaznivých časoch vojny? O tom, ako Iliada nadlho definovala aj naše premýšľanie o slobode sa rozprávajú fyzik a filozof vedy Jaro a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

141. EPIZÓDA / Ekonómia dobra a zla, tak sa volá úspešná kniha Tomáša Sedláčka, bývalého poradcu českého prezidenta Václava Havla. Okrem iného sa v nej Sedláček pozerá aj na to, nakoľko dokážu matematické modely v ekonómii popísať komplexnú spoločenskú realitu. Dokážeme zredukovať ľudské spotrebiteľské správanie na čísla a rovnice? Prečo sa snažíme zmatematizovať aj humanitné vedy a nakoľko to funguje? A dá sa matematické modelovanie v ekonómii porovnať s tými vo fyzike alebo biochémii mozgu? O sile, príťažlivosti a limitoch matematiky pri opise sveta diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

140. EPIZÓDA / To, či máme slobodnú vôľu v realite ovládanej fyzikálnymi zákonmi je ťažká otázka, ktorú filozofi a vedci riešia už storočia. Ale čo na otázku slobodnej vôle hovorí neuroveda a psychológia? Je strojcom našich rozhodnutí biochemický mechanizmus mozgu? Alebo naše nevedomie? Psychologické štúdie ukazujú, že určite sme slobodní menej, ako sme si mysleli, ale že nejaká voľnosť konať ako chceme nám stále ostáva. O sile výsledkov týchto experimentov v epizóde diskutujú fyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

139. EPIZÓDA / Podľa čoho sa rozhodujeme, čo je správne a čo nesprávne? Nakoľko pri tomto rozhodovaní využívame rozum a nakoľko sa spoliehame na intuíciu? Je morálka v nás vrodená alebo sa jej musíme učiť? A čo o našom morálnom rozhodovaní hovoria psychologické experimenty? O tom, ako vznikajú morálne súdy a prečo nás niektoré morálne dilemy zasiahnu viac emocionálne a iné zas zamestnajú viac rozum, diskutujú filozof Jakub, biofyzik Jaro a psychologička Ivana.

Read the rest of this entry »

138. EPIZÓDA / Ako môže jedna myseľ robiť rozhodnutia a potom tie isté rozhodnutia spochybňovať? My ľudia môžeme premýšľať o svete, ale môžeme premýšľať aj o samotnom premýšľaní. Ako to robíme? Má to niečo spoločné s Kahnemannovými dvoma systémami? Alebo s faktom, že máme dve hemisféry? O dualite a prirodezenej rozpoltenosti mysle sa rozprávali biofyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.

Read the rest of this entry »

137. EPIZÓDA /Čo je podľa Einsteina relatívne a čo absolútne? Ako možno spojiť čas a priestor do jedného časopriestoru? Prečo nemožno prekročiť rýchlosť svetla? Ako hmota zakrivuje priestor a ako máme rozumieť gravitácii podľa všeobecnej teórie relativity? Všetky tieto otázky si kládol aj Albert Einstein a všetky dokázal s pomocou ďalších vedcov aj zodpovedať. Relativitu priestoru a času, novú teóriu gravitácie a Einsteinove úvahy v tejto epizóde diskutujú a vysvetľujú neurovedec Peter a fyzik Jaro.

Read the rest of this entry »

136. EPIZÓDA / Rozumieme svojmu vlastnému konaniu? Vieme prečo robíme to, čo robime? Psychologické výskumy ukazujú, že so sebapoznaním to nie je také jednoduché. Prečo máme potrebu klamať si a vymýšľat si o sebe ilúzie? A môže to byť vôbec inak, keďže okrem vedomia máme aj neprístupné podvedomie? O tom aj o Oidipovskom komplexe diskutujú filozof Jakub, psychologička Ivana a vedec Jaro.

Read the rest of this entry »