Kvantum ideí

Je budúcnosť otvorená?

126. EPIZÓDA / Ako môže mať človek slobodnú vôľu vo svete ovládanom fyzikálnymi zákonmi? Táto otázka intenzívne zaujíma filozofov posledných štyristo rokov. Napriek tomu, že definitívnu odpoveď stále nepoznáme, neznamená to, že sa diskusia nikam neposúva. Autor knihy Free Agents, neurovedec Kevin Mitchell, je spolu-autorom najnovšieho článku o tom, že naša realita podľa všetkého nie je deterministická, ale práve naopak, je presiaknutá všadeprítomnosťou neurčitosťou. A v takom svete by už mohla slobodná vôľa existovať. O tom, aké sú logické spojitosti medzi neurčitosťou vesmíru a našimi každodennými rozhodnutiami, diskutovali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.

Read the rest of this entry »

Ako vypočítať či máme slobodnú vôľu?

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množstvo slobodnej vôle. Najnovšie publikácie o slobodnej vôli v IIT teórii vedomia si pre túto epizódu naštudovali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.

Read the rest of this entry »

Chvála na nečinnosť

124. EPIZÓDA / Je dnešná spoločnosť zameraná iba na výkon? Všetko čo robíme, vrátane voľného času a oddychu musí mať potom nejaký cieľ. Byť lepším zajtra však neprináša šťastie dnes. Nemecký filozof juhokórejského pôvodu Byunch Chul Han reflektuje postmodernú spoločnosť a chváli nečinnosť. Venovať sa niečomu bezcieľnemu môže byť podľa neho to najľudskejšie. Prečo Han takto analyzuje dnešnú realitu, aké sú argumenty za a aké proti tomuto nečinnejšiemu prístupu diskutovali vedec Jaro a filozof Jakub.

Read the rest of this entry »

Koľko energie potrebuje na myslenie mozog a koľko ChatGPT?

123. EPIZÓDA / Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko elektriny je potrebnej na jedno vyhľadávanie cez Google? Alebo na zodpovedanie jednej vašej otázky chatbotom? No, nie je to úplne málo. A so zapojením umelej inteligencie do ďalších a ďalších odvetví bežného života sa vynára otázka, či na to budú existujúce elektrárne stačiť. Môžeme sa do budúcnosti aj pri otázke energie potrebnej na počítačové 'myslenie' inšpirovať ľudským mozgom? Dokáže mozog myslieť energeticky úsporne? A ako to robí? O kľúčových rozdieloch medzi živými a umelými neurónovými sieťami sa jednoducho a odborne rozprávali fyzik Jaro s neurovedcom Petrom Jedličkom.

Read the rest of this entry »

Potrebuje veda filozofiu?

122. EPIZÓDA / V akom vzťahu sú veda a filozofia? Mala by sa filozofia zvedečtiť, ako to navrhoval pozitivizmus? Alebo by mala odhaliť nevedeckosť vedy, ako tvrdia postmodernisti? Alebo existuje aj tretia cesta – cesta spolupráce? Americký matematik a filozof Hilary Putnam v eseji "Philosophy and Science" (2010) argumentuje práve za túto tretiu možnosť: filozofia aj veda by si mali priznať svoje limity a zároveň ponúknuť svoje silné stránky. Môžu sa tak navzájom obohatiť a posunúť poznanie ďalej. Do diskusie vás pozývajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský.

Read the rest of this entry »

Ako podľa Hawkinga vznikol náš vesmír a čas II.

121. EPIZÓDA / Kedy sa začal čas? Ako vyriešiť túto paradoxnú otázku zrodenia časopriestoru, v ktorom práve teraz existujeme? Hawking sa spolu s ďalšími pokúšal o akúsi kozmickú archeológiu - sledoval vesmírne javy prichádzajúce k nám z veľkej vzdialenosti, a teda aj z dávnej minulosti. A môže aj kvantová fyzika mať nejaký vplyv na tak veľkú vec ako celý vesmír? Inšpirovaní knihou O pôvode času, sa o záhadnom počiatku našej reality rozprávali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.

Read the rest of this entry »

Moralizovaním proti svetu

120. EPIZÓDA / Mali by sme prácu vedca alebo lekára hodnotiť aj podľa toho či sú dobrí alebo zlí ľudia? Pri týchto exaktnejších povolaniach je nato možno jednoduchšie odpovedať, ale ako môžeme nevynášať morálne súdy bez toho aby sme pritom nezrušili celú morálku? Mal Nietzsche pravdu, keď povedal, že morálka je len výmysel slabých? Mali by sme pri prečinoch hodnotiť slová, skutky, alebo hneď celého človeka? Inšpirovaní diskusiou dvoch veľkých mysliteľov dvadsiateho storočia a zhrnutím českej filozofky Terezy Matějčkovej, o rozdiele medzi moralizovaním a morálkou rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub.

Read the rest of this entry »

Ako skĺbiť Petersonove symboly a Dawkinsove fakty?

119. EPIZÓDA / Prednedávnom sa uskutočnila moderovaná diskusia medzi kanadským psychológom Jordanom B. Petersonom a britským evolučným biológom Richardom Dawkinsom, ktorú moderoval Alex O'Connor (a.k.a. Cosmic Skeptic). Prečo sa Peterson domnieval, že Dawkinsova teória mémov korešponduje s junginiánskymi archetypmi? V čom je príklad "draka" na pol ceste medzi faktom a symbolom? Ako nakoniec Petersona a Dawkinsa spojil Baldwinov efekt? A prečo chápu odlišne tak kľúčový pojem akým je samotná realita? O tejto diskusii (a ďalších pridružených) sa dnes rozprávajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský.

Read the rest of this entry »

Prečo sme kreatívni, ale máme zlú pamäť?

118. EPIZÓDA / Zdá sa, že ľudia boli dlhé tisícročia málo kreatívni a inovácie života pribúdali len veľmi pomaly. Ale posledné storočia vyzerá byť ľudská kreativita vo vede aj v hlúpostiach nezastaviteľná. Dá sa tento fenomén kreativity nejako vysvetliť z neurovedeckého pohľadu? A čo má spoločné s pamäťou? Prečo si nepamätáme mená postáv z kníh, ktoré sme čítali a čo sme mali pred mesiacom na obed? O tom ako vysvetliť kreativitu a nedokonalú pamäť diskutovali fyzik a filozof vedy Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.

Read the rest of this entry »

Ako podľa Hawkinga vznikol náš vesmír a čas?

117. EPIZÓDA / Na akej teórii pracoval Stephen Hawking posledné roky svojho života? Jeho dlhoročný spolupracovník, Thomas Hertog, o tom napísal knihu s názvom Počiatok času (The Origin of Time). Hawking sa snažil vysvetliť ako začal náš vesmír, ktorý sa zdá byť dokonalo vhodný na vznik vedomého života, bez toho aby sa odvolával na antropický princíp. Thomas Hertog mu však pripomenul, že o niečo podobné sa pokúšal pred takmer sto rokmi Georges Lemaitre - v časoch, keď ešte nikto ani neveril, že vesmír vznikol veľkým treskom a neustále sa rozpína. O tom ako vysvetliť začiatok našej reality sa rozprávali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.

Read the rest of this entry »