Kvantum ideí

Chvála na nečinnosť

124. EPIZÓDA / Je dnešná spoločnosť zameraná iba na výkon? Všetko čo robíme, vrátane voľného času a oddychu musí mať potom nejaký cieľ. Byť lepším zajtra však neprináša šťastie dnes. Nemecký filozof juhokórejského pôvodu Byunch Chul Han reflektuje postmodernú spoločnosť a chváli nečinnosť. Venovať sa niečomu bezcieľnemu môže byť podľa neho to najľudskejšie. Prečo Han takto analyzuje dnešnú realitu, aké sú argumenty za a aké proti tomuto nečinnejšiemu prístupu diskutovali vedec Jaro a filozof Jakub.

Read the rest of this entry »

Koľko energie potrebuje na myslenie mozog a koľko ChatGPT?

123. EPIZÓDA / Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko elektriny je potrebnej na jedno vyhľadávanie cez Google? Alebo na zodpovedanie jednej vašej otázky chatbotom? No, nie je to úplne málo. A so zapojením umelej inteligencie do ďalších a ďalších odvetví bežného života sa vynára otázka, či na to budú existujúce elektrárne stačiť. Môžeme sa do budúcnosti aj pri otázke energie potrebnej na počítačové 'myslenie' inšpirovať ľudským mozgom? Dokáže mozog myslieť energeticky úsporne? A ako to robí? O kľúčových rozdieloch medzi živými a umelými neurónovými sieťami sa jednoducho a odborne rozprávali fyzik Jaro s neurovedcom Petrom Jedličkom.

Read the rest of this entry »

Potrebuje veda filozofiu?

122. EPIZÓDA / V akom vzťahu sú veda a filozofia? Mala by sa filozofia zvedečtiť, ako to navrhoval pozitivizmus? Alebo by mala odhaliť nevedeckosť vedy, ako tvrdia postmodernisti? Alebo existuje aj tretia cesta – cesta spolupráce? Americký matematik a filozof Hilary Putnam v eseji "Philosophy and Science" (2010) argumentuje práve za túto tretiu možnosť: filozofia aj veda by si mali priznať svoje limity a zároveň ponúknuť svoje silné stránky. Môžu sa tak navzájom obohatiť a posunúť poznanie ďalej. Do diskusie vás pozývajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský.

Read the rest of this entry »

Ako podľa Hawkinga vznikol náš vesmír a čas II.

121. EPIZÓDA / Kedy sa začal čas? Ako vyriešiť túto paradoxnú otázku zrodenia časopriestoru, v ktorom práve teraz existujeme? Hawking sa spolu s ďalšími pokúšal o akúsi kozmickú archeológiu - sledoval vesmírne javy prichádzajúce k nám z veľkej vzdialenosti, a teda aj z dávnej minulosti. A môže aj kvantová fyzika mať nejaký vplyv na tak veľkú vec ako celý vesmír? Inšpirovaní knihou O pôvode času, sa o záhadnom počiatku našej reality rozprávali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.

Read the rest of this entry »

Moralizovaním proti svetu

120. EPIZÓDA / Mali by sme prácu vedca alebo lekára hodnotiť aj podľa toho či sú dobrí alebo zlí ľudia? Pri týchto exaktnejších povolaniach je nato možno jednoduchšie odpovedať, ale ako môžeme nevynášať morálne súdy bez toho aby sme pritom nezrušili celú morálku? Mal Nietzsche pravdu, keď povedal, že morálka je len výmysel slabých? Mali by sme pri prečinoch hodnotiť slová, skutky, alebo hneď celého človeka? Inšpirovaní diskusiou dvoch veľkých mysliteľov dvadsiateho storočia a zhrnutím českej filozofky Terezy Matějčkovej, o rozdiele medzi moralizovaním a morálkou rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub.

Read the rest of this entry »

Ako skĺbiť Petersonove symboly a Dawkinsove fakty?

119. EPIZÓDA / Prednedávnom sa uskutočnila moderovaná diskusia medzi kanadským psychológom Jordanom B. Petersonom a britským evolučným biológom Richardom Dawkinsom, ktorú moderoval Alex O'Connor (a.k.a. Cosmic Skeptic). Prečo sa Peterson domnieval, že Dawkinsova teória mémov korešponduje s junginiánskymi archetypmi? V čom je príklad "draka" na pol ceste medzi faktom a symbolom? Ako nakoniec Petersona a Dawkinsa spojil Baldwinov efekt? A prečo chápu odlišne tak kľúčový pojem akým je samotná realita? O tejto diskusii (a ďalších pridružených) sa dnes rozprávajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský.

Read the rest of this entry »

Prečo sme kreatívni, ale máme zlú pamäť?

118. EPIZÓDA / Zdá sa, že ľudia boli dlhé tisícročia málo kreatívni a inovácie života pribúdali len veľmi pomaly. Ale posledné storočia vyzerá byť ľudská kreativita vo vede aj v hlúpostiach nezastaviteľná. Dá sa tento fenomén kreativity nejako vysvetliť z neurovedeckého pohľadu? A čo má spoločné s pamäťou? Prečo si nepamätáme mená postáv z kníh, ktoré sme čítali a čo sme mali pred mesiacom na obed? O tom ako vysvetliť kreativitu a nedokonalú pamäť diskutovali fyzik a filozof vedy Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.

Read the rest of this entry »

Ako podľa Hawkinga vznikol náš vesmír a čas?

117. EPIZÓDA / Na akej teórii pracoval Stephen Hawking posledné roky svojho života? Jeho dlhoročný spolupracovník, Thomas Hertog, o tom napísal knihu s názvom Počiatok času (The Origin of Time). Hawking sa snažil vysvetliť ako začal náš vesmír, ktorý sa zdá byť dokonalo vhodný na vznik vedomého života, bez toho aby sa odvolával na antropický princíp. Thomas Hertog mu však pripomenul, že o niečo podobné sa pokúšal pred takmer sto rokmi Georges Lemaitre - v časoch, keď ešte nikto ani neveril, že vesmír vznikol veľkým treskom a neustále sa rozpína. O tom ako vysvetliť začiatok našej reality sa rozprávali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.

Read the rest of this entry »

Kríza humanitných vied

116. EPIZÓDA / Súčasná česká filozofka Tereza Matějčková vo svojej knihe: Bůh je mrtvev, nic není dovoleno, reflektuje vo svojich úvahách a v rozhovoroch s inými filozofmi na aktuálnu postmodernú dobu. Na podcastovú diskusiu sme si vybrali jej zamyslenie o tom, prečo sú humanitné vedy v kríze a či sa z nej vôbec môžu dostať. Ľudia majú priemerne viac vysokoškolských titulov, ale menej čítajú, navyše globálne IQ posledné desaťročia vytrvalo klesá. Súvisí aj to s úpadkom filozofie a literatúry? Alebo si vystačíme s exaktnými vedami? V epizóde Kvanta ideí sa o tom rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub.

Read the rest of this entry »

Mozog vs. neurčitosť sveta

115. EPIZÓDA / Ľudské zmysly dodávajú do nášho mozgu vždy len nedokonalú informáciu o realite naokolo. Aby sme dokázali navigovať v tme alebo urobiť dôležité rozhodnutie na základe veľmi málo poznania, prípadne nebezpečnej situácie, musí náš mozog rátať pravdepodobnosti. Ozaj to robí? A ako? O tom, čo je to bayesovská pravdepodobnosť, ako to súvisí s tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziku, a nakoľko mozog narába s neistotou podobne ako počítač, diskutovali neurovedec Peter Jedlička a filozof vedy a fyzik Jaro Varchola.

Read the rest of this entry »