Kvantum ideí

Ako skĺbiť Petersonove symboly a Dawkinsove fakty?

119. EPIZÓDA / Prednedávnom sa uskutočnila moderovaná diskusia medzi kanadským psychológom Jordanom B. Petersonom a britským evolučným biológom Richardom Dawkinsom, ktorú moderoval Alex O'Connor (a.k.a. Cosmic Skeptic). Prečo sa Peterson domnieval, že Dawkinsova teória mémov korešponduje s junginiánskymi archetypmi? V čom je príklad "draka" na pol ceste medzi faktom a symbolom? Ako nakoniec Petersona a Dawkinsa spojil Baldwinov efekt? A prečo chápu odlišne tak kľúčový pojem akým je samotná realita? O tejto diskusii (a ďalších pridružených) sa dnes rozprávajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský.

Read the rest of this entry »

Prečo sme kreatívni, ale máme zlú pamäť?

118. EPIZÓDA / Zdá sa, že ľudia boli dlhé tisícročia málo kreatívni a inovácie života pribúdali len veľmi pomaly. Ale posledné storočia vyzerá byť ľudská kreativita vo vede aj v hlúpostiach nezastaviteľná. Dá sa tento fenomén kreativity nejako vysvetliť z neurovedeckého pohľadu? A čo má spoločné s pamäťou? Prečo si nepamätáme mená postáv z kníh, ktoré sme čítali a čo sme mali pred mesiacom na obed? O tom ako vysvetliť kreativitu a nedokonalú pamäť diskutovali fyzik a filozof vedy Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.

Read the rest of this entry »

Ako podľa Hawkinga vznikol náš vesmír a čas?

117. EPIZÓDA / Na akej teórii pracoval Stephen Hawking posledné roky svojho života? Jeho dlhoročný spolupracovník, Thomas Hertog, o tom napísal knihu s názvom Počiatok času (The Origin of Time). Hawking sa snažil vysvetliť ako začal náš vesmír, ktorý sa zdá byť dokonalo vhodný na vznik vedomého života, bez toho aby sa odvolával na antropický princíp. Thomas Hertog mu však pripomenul, že o niečo podobné sa pokúšal pred takmer sto rokmi Georges Lemaitre - v časoch, keď ešte nikto ani neveril, že vesmír vznikol veľkým treskom a neustále sa rozpína. O tom ako vysvetliť začiatok našej reality sa rozprávali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.

Read the rest of this entry »

Kríza humanitných vied

116. EPIZÓDA / Súčasná česká filozofka Tereza Matějčková vo svojej knihe: Bůh je mrtvev, nic není dovoleno, reflektuje vo svojich úvahách a v rozhovoroch s inými filozofmi na aktuálnu postmodernú dobu. Na podcastovú diskusiu sme si vybrali jej zamyslenie o tom, prečo sú humanitné vedy v kríze a či sa z nej vôbec môžu dostať. Ľudia majú priemerne viac vysokoškolských titulov, ale menej čítajú, navyše globálne IQ posledné desaťročia vytrvalo klesá. Súvisí aj to s úpadkom filozofie a literatúry? Alebo si vystačíme s exaktnými vedami? V epizóde Kvanta ideí sa o tom rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub.

Read the rest of this entry »

Mozog vs. neurčitosť sveta

115. EPIZÓDA / Ľudské zmysly dodávajú do nášho mozgu vždy len nedokonalú informáciu o realite naokolo. Aby sme dokázali navigovať v tme alebo urobiť dôležité rozhodnutie na základe veľmi málo poznania, prípadne nebezpečnej situácie, musí náš mozog rátať pravdepodobnosti. Ozaj to robí? A ako? O tom, čo je to bayesovská pravdepodobnosť, ako to súvisí s tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziku, a nakoľko mozog narába s neistotou podobne ako počítač, diskutovali neurovedec Peter Jedlička a filozof vedy a fyzik Jaro Varchola.

Read the rest of this entry »

Neuroveda mystických zážitkov

114. EPIZÓDA / Čo sa deje v mozgu počas extatických či náboženských zážitkov? Dokážu vedci vidieť v mozgu rozdielne správanie, keď človek požije psychadelickú drogu a keď medituje? V posledných rokoch sa týmto otázkam venuje čoraz viac kvalitného výskumu, ktorý odhaľuje prečo si vieme vyvolať alebo sa aj poctivo dopracovať k stavom rozšíreného vedomia. Čo sa deje počas týchto stavov s našimi zmyslami, neurónovými spojeniami a vnímaním seba samého? Našťastie máme v Kvante ideí neurovedca Petra Jedličku, ktorý v tejto epizóde odpovedal na tieto a aj na ďalšie otázky fyzika Jara Varcholu.

Read the rest of this entry »

Viac ako fyzika a menej ako nadprirodzené

113. EPIZÓDA / Čo s toľkými vecami, ktoré nevieme vysvetliť? Považovať ich hneď za nadprirodzené? Alebo máme čakať, že ich raz vysvetlí veda? Mohlo by v realite byť niečo, čo sa vymyká vedeckému opisu, ale predsa to nie je nič nadprirodzené? Filozofická teória liberálneho naturalizmu sa snaží vytvoriť práve takýto ideový priestor medzi atómami a anjelmi. O tom či je niečo také možné sa rozprávali fyzik Jaro, filozof Jakub a neurovedec Peter Jedlička.

Read the rest of this entry »

Je čas subjektívny?

112. EPIZÓDA / Čas limituje naše životy a riadime sa podľa neho každý deň? Vieme ho ale vnímať objektívne? Akú úlohu v plynutí času pre nás hrajú fyzikálne zákony a ako k tomu prispieva náš mozog, či dokonca naša pamäť? O stále nevyriešenom fenoméne času sa rozprával neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.

Read the rest of this entry »

Bude ľudstvu v 21. storočí lepšie?

111. EPIZÓDA / Známy fyzik Martin Rees napísal na začiatku 21. storočia, že je to podľa neho pre ľudstvo posledné storočie. Po globálnej pandémii vo svete stále zúria viaceré vojenské konflikty, spoločnosť je silno polarizovaná, ohrozovaná populizmom a konšpiračnými teóriami. Dokáže takto nezjednotené ľudstvo čeliť prípadným katastrofám? Alebo dokážeme prekonať problémy a mať sa ešte lepšie ako doteraz?

O tom, či existujú nejaké dôvody pre globálny optimizmus sa rozprávali filozof Jakub a vedec Jaro.

Read the rest of this entry »

O časopriestore s Vedátorom

110. EPIZÓDA / Sú čas a priestor jedno a to isté? Prečo potom my, ľudia, vnímame čas a priestor rozdielne? Váži niečo priestor samotný? Môže byť priestor úplne prázdny? Do epizódy prijal pozvanie fyzik Samuel Kováčik, známy aj pod menom Vedátor.

Read the rest of this entry »